Rozely

Rod Platycescus – Rozely spoznáme podľa výraznej čiernej kresby na chrbte. Celá skupina zahrňuje osem druhova niekoľko poddruhov pričom by sa ich dali  klasifikovať nasledovne:

  • Rozely s bielymi lícami. Patrí sem Rozela čiernohlavá, Rozela pestrá,
  • Rozely so žltými lícami. Patrí sem jeden druh a to Rozela žltolíca,
  • Rozely s modrými lícami. Zaraďujeme sem Rozelu Pennantovu, Rozelu žltobruchú.

U niektorých zástupcov tohto rodu stále nie je jasné taxonomické zaradenie aveľmi často sa tu vyskytujú vo voľnej prírode celá škála prechodov, krížencov alebo diskutabilné poddruhy. , Rozely obývajú dažďové pralesy, porasty eukalyptov, otvorenú krajinu ako aj savany a vyššie položené oblasti. Niektoré druhy si privykli na život človeka a teda ich môžeme nájsť aj v záhradách či mestských parkoch. , Ich potrava sa skladá zo suchých semien tráv a eukalyptov, ovocia, kvetov, nektáru a hmyzu.,

Chovateľské zariadenia: Voliéry: Pre väčšie druhy Rozel sa uvádza ako ideálnu dĺžku voliéry 3,6-5 m, pre menšie 3-4 m. Rozelám nevadia ani nízke teploty. Bez úhony znášajú mrazy -25 ° C. V zime je voliéru treba chrániť fóliou a je nutné v najvyššom mieste umiestniť police, kde vtáky môžu nocovať. Niekedy počas najväčších mrazov vtáky prespávajú v hniezdnych búdkach. Ak sa rozhodneme zariadenia na chov Rozel vybudovať z dreva, je potreba ho obiť pletivom, poprípade plechom. Obzvlášť rozely čiernohlavé totiž drevo veľmi rady spracovávajú. Hniezdne búdky: Hniezdnu búdku pre tieto vtáky by mali mať základňu s priemerom (hrany) 20- až 30cm a výške 45 až 60cm. Pre väčší druhy logicky použijeme väčší rozmer Odporúča sa vletový otvor situovať mimo stred búdky, čím zabránime rozbíjanie vajec. K tomu často dochádza, ak sú vtáky vyplašení a skočia rýchle do búdky. Pri všetkých troch druhov je pre úspešný odchov kľúčový dobrý výber búdky. Nemožno povedať, ktorý konkrétny typ im vyhovuje, všeobecné však platí, že uprednostňujem vysoké búdky, ktoré stoja na dne voliéry. Tento zvyk majú zrejme prenesené z prirodzeného prostredia. U týchto vtákov platí všeobecné pravidlo, že sa určite oplatí ponúknuť chovnému páru niekoľko typov hniezd. V prvom rade to môžu byť klasické stojaté búdky o základni 30 x 30cm a výške 60-90cm. Ako už bolo povedané, určite nie je od veci do ubikácie nainštalovať aj hlbšie dutiny ( 1,2-1,5 m). Niektoré, hodne vyberaví vtáky by možno použili aj horizontálnej búdku. Vybavenie: Najčastejšie používaným substrátom do búdok sú borovicové alebo smrekové hobliny. Niektorí chovatelia je miešajú s rašelinou. Je celkom zbytočné voliéry určené pre chov austrálske doláre papagájom skrášľovať zeleňou. Až na výnimky totiž býva veľmi často zlikvidovaná. Ďalšou komplikáciou je aj fakt, že zeleň musí byť zasadená v pôde, ktorá je potenciálnym rezervoárom parazitov. Samozrejme je možné vtáky preventívne odčervovať, ale aj tak to predstavuje pomerne zbytočný risk.

Správne a dostatočné Kŕmenie je nesmierne dôležité pre zdarný chov a odchov všetkých druhy živočíchov, papagáje nevynímajúc. Austrálske druhy papagájov patria medzi tie "najvďačnejšie". Prakticky prijmú všetko, čo im chovateľ predloží.
Zmesi:
V dnešnej dobe je možné zakúpiť kompletné kŕmnej zmesi od renomovaných firiem, ktoré miešajú vyvážené krmivo pre každú skupinu papagájov. Okrem toho si niektorí chovatelia pripravujú vlastné kŕmne dávky, ktoré sa im za roky praxe osvedčili.
Zrniny:
Zmes pre Rozely obsahuje rôzne druhy slnečnice, proso. Lesknicu, ovos, pšenicu, cirok, kardi. Pred hniezdením je možné zmes obohatiť o hrach, mungo a kukuricu. Zrniny je tak isto vhodné podávať v naklíčenom stave.
Ovocie a zelenina:
Po celú sezónu treba pridávať ovocie a zeleninu napr. Jablká, hrušky, egreše, čerešne, hrach, mrkvu, zelenú uhorku, obilie v mliečnej zrelosti, zrelé jarabiny, kukuricu v mliečnej zrelosti, púpavu lekársku, listy šalátu, skrátka plody našej prírody. Zelené krmivo je vhodné podávať z vlastnej záhrady alebo preverených miest, o ktorých ste presvedčení, že neboli chemicky ošetrené.
Iné:
V čase rastu mláďat ešte treba ešte pridávať vaječnú miešaninu. Celoročne tiež rôzne vitamínové prípravky.

Tokanie:

Pytačky u Rozel sú si veľmi podobné. Vtáky pochodujú po bidle, sťahujú pritom zorničky a rozťahujú chvost do vejára. Celé predstavenie sprevádza hlasná vokalizácia. Práve podľa tohto chovania ľahko rozpoznáme obdobie, kedy vtáky začnú mať záujem o hniezdenie. Samce Rozel pestrých sú typickí tým, že sa pri pohybe na bidle nesmiernej naparujú vystrčeným hrudníkom.

Párenie:
Počas párenia potriasajú chvostom a pravidelné sa pohupujú. Krátke a ostré zvuky vtáky opakujú v rýchlej frekvencii.

Znáška:
Veľkosť znášky Rozel je od 2 do 9 vajec, priemerne 5.
Inkubácia:
Inkubácia u Rozel trvá v od 19 do 20 dní., Inkubácia začína spravidla až po znesení viacerých vajec. Znášky zahrieva iba samička. Niektorý chovatelia prvé 4 vajíčka vtákom odoberá a namiesto nich im dajú umelé náhrady a vajíčka vrátia až po znesení 5 vajíčka.

Sfarbenie mláďat po narodení:
Mláďatá Rozel sa liahnu s bielym páperím a žltým zobákom. Beháky sú ružové. Sekundárny prachové perie je sivé.

Sfarbenie mláďat po opustení hniezda:
V porovnaní s rodičmi majú matnejšie sfarbenie. Typickým znakom je svetlý prúžok pod krídlami.

Dosiahnutie operenia dospelých vtákov:
Vtáčatá opustia hniezdo vo veku piatich týždňoch a za ďalšie tri týždne sú už úplne nezávislá na starostlivosť rodičov. Vyletené mláďatá zvyčajne kŕmi samec Do šatu dospelých preparujú mladé rozely vo veku 12-18 mesiacov.

Pohlavná dospelosť:
Pohlavné dospelosti potom dosahujú od 12 mesiacov - rozely pestré, od 18-24 mesiacov - rozely Pennantove. Zahniezdiť sú tak isto schopné už od jedného roka.

Je potreba zmieniť, že rozelky sú po opustení hniezda veľmi plaché, je teda potrebné zavesiť vetvy na čelné steny voliéry, ktoré budú tlmiť prípadný náraz vtáka.

Rozely sa k ochočeniu príliš nehodia, a to hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade nemajú radi priamy kontakt s ošetrovateľmi. Radšej poletujú alebo sledujú okolie z diaľky na bidle. Od chovateľa si každopádne udržujú odstup. Na druhú stranu sú však veľmi populárni u chovateľov hlavne v Európe, kde sa jedná o jedny z najbežnejších voliérových papagájov. , Ak sa ich rozhodnete chovať ako domácich miláčikov najideálnejší sú ručne odchovaní. Tieto papagáje sa však dokážu o svoje mláďatá väčšinu spoľahlivo postarať, a preto nie je potrebné k umelému odchovu pristupovať. Vtáčatá vychovaná pod rodičmi potom nie sú zvyknuté na bezprostrední kontakt s človekom a už nikdy nemusí k ošetrovateľovi dostatočné priľnúť. Také vtáky potom často štípu alebo sa u nich prejavujú iné agresívne rysy. Ak sa teda rozhodneme tieto vtáky chovať ako miláčikov, je potreba je ručné odchovať a poskytnúť im tiež dostatočné veľký výlet.


ZDROJ: www.parrots.org, www.hbw.com, www.avibase.com, www.birdlive.com,