Korely

 

Korely sú označované za najrýchlejších letcov Austrálie a na rozdiel od ostatných papagájov, ich let nemá typickú vlnitú líniu, ale je priamočiary. Počas letu sa dorozumievajú rôznymi zvukovými signálmi, avšak pri pohybe po zemi, keď si hľadajú potravu, sú veľmi tiché a ostražité. Tak isto aj pri pití vody postupujú veľmi ostražito a najprv len krúžia nad vodnou hladinou. Potom sa prudko spustia k brehu, dosadnú na plytčinu a pár rýchlymi hltmi sa napijú a znovu vzlietnu. No najväčším nepriateľom pre korely je asi samotná austrálska príroda s krutými podmienkami a dlhými obdobiami sucha, ktoré môžu trvať aj niekoľko rokov. K tomu, aby korely zahniezdili potrebujú vhodné podmienky s dostatkom potravy, ktoré sa im naskytnú počas obdobia dažďov. Celé kŕdle korel, ktoré zvyčajne tvoria skupiny vtákov s približne 50 jedincami putujú austrálskou krajinou, kým takéto vhodné podmienky nenájdu. Potom sa usadia na stromoch a hľadajú vhodné dutiny na zahniezdenie, najčastejšie na eukalyptových stromoch

Chovateľské zariadenia:

Klietky:

Klietka pre korelu musí byť predovšetkým jednoduchá a praktická, s dostatočným priestorom, hygienická a vhodne umiestnená. Veľkosť klietky musí zodpovedať veľkosti chovanej korely – priestor musí byť dosť veľký na to, aby si korela mohla slobodne roztiahnuť krídla a aby sa dalo do klietky umiestniť vhodné mnoţstvo bidielok a misiek na potravu a vodu. Vhodné rozmery klietky pre korely: pôdorys klietky 25 x 30 cm a výška 35 až 40 cm. Najvhodnejšie sú klietky celokovové, ale dajú sa zhotoviť a použiť aj klietky s dreveným rámom z tvrdého dreva, ako je napríklad dub alebo buk. Všetky drevené časti však musia byť dôkladne natreté, aby v nich nemohli prebývať parazity. Celokovové klietky sú ale najvýhodnejšie, keďţe sa dajú ľahko čistiť a dezinfikovať. Dno klietky by malo byť výsuvné, tiež z dôvodu ľahkej údržby a lepšej hygieny. Mminimálne rozmery klietky pre jednu až dve korely nasledovne: 80 x 60 x 80 cm, drôty klietky musia byť vodorovné a mali by byť od seba vzdialené 1,5 až 2 cm.

Voliéry:

Tak ako u anduliek rozlišujeme aj pri korelách voliéry vnútorné a vonkajšie. Priestranná vnútorná voliéra alebo záhradná voliéra čiastočne zakrytá hodí najmä v prípade, že chováte viac vtákov, alebo chcete dokonca chovať viac druhov pohromade. Papagáje sa tu cítia vyložene dobre a môžu rozvinúť svoje prirodzené spôsoby správania. Nezabudnite však, že vtáky chované vo voliére sa nikdy neochočia do takej miery ako vtáky chované v klietke. Izbové /vnútorné voliéry môžu byť buď celokovové, ale s drevenou konštrukciou a pletivom. Dvere a dvierka sú zhotovené tak, aby sa dali ľahko obsluhovať. Veľkosť voliéry závisí od množstva vtákov, ktoré v nej chceme chovať, a od priestorov, ktoré nám náš príbytok pre voliéru poskytuje. Izbové voliéry sa dajú kúpiť aj v špeciálnych obchodoch, avšak často ich nemajú priamo v obchode na sklade a treba ich najprv objednať. Praktické sú napríklad voliéry na kolieskach, ktoré môţno pri upratovaní ľahko posunúť. Oodporúčaju savoliéry s rozmermi minimálne 2 m na dĺžku, 2 m na výšku a 0,8 m na šírku. V takýchto voliérach je možné chovať korely v pároch aj s inými druhmi exotických vtákov, ako sú napríklad čínske prepelice, kanáriky alebo zebričky. Poznáme vonkajšie voliéry letné a celoročné. Letné voliéry sú tvorené dreveným alebo kovovým rámom v tvare ležatého hranola, potiahnuté pletivom, umiestnené na podložke – najčastešie na betónovej ploche, s jednoduchým prístreškom, ktorý chráni vtáky pred nepriaznivým počasím. Celoročné voliéry sú uspôsobené na chov vtákov vo vonkajšom prostredí počas celého roka. Majú aj krytú časť, ktorú je možno uzavrieť a tak oddeliť od preletovej časti. Vonkajšie voliéry môu byť postavené samostatne, alebo do bloku vedľa seba. Opis každej voliéry by však mali siahať do hĺbky približne 60 – 80 cm, aby sa dovnútra voliéry nemohli prehrabať hlodavce a pod. Uplatňujú sa tri typy dna a to zemina, betónová podlaha a rošt. Pri zemine majú vtáky moţnosť zlietať dole a kŕmiť sa trávnymi semenami ako to robia vo voľnej prírode, lenže pri takomto type je vysoké riziko výskytu črevných parazitov a je nutné obnovovať trávnik aj zeminu. Betónové dno je výhodné z hľadiska ľahkého udržiavania čistoty. Pri treťom type sa približne 50 cm nad betónovú podlahu umiestňuje pletivo, ktoré zabezpečuje, ţe trus a zvyšky potravy prepadávajú dole. Výhodou vonkajších voliér je jednoduchá obsluha a čistenie, čerstvý vzduch, neusádza sa v nich toľko prach, škodlivé organizmy a páperie po preperovaní, operenie vtákov je lepšie vďaka prirodzeným dažďovým kúpeľom, vtáky získavajú dôležitý vitamín D3 v dôsledku priameho slnečného svetla. Rozmery vonkajších voliér môžu byť väčšie, avšak ich nevýhodou je vystavovanie vtákov nepriaznivému počasiu, parazitom a škodcom. Tiež je pri nich väčšie riziko uletenia vtákov alebo ich krádeže. Oproti nim majú v tomto smere vnútorné voliéry výhodu, ale denná starostlivosť a čistenie je náročnejšie, treba viac vetrať, aby dochádzalo k výmene čerstvého vzduchu, je potrebné podávať vtákom vyvžené množstvá vitamínu D3 v kŕmnych dávkach a je nutné korely rosiť vodou.

Výbava klietok a voliér:

Hniezdne búdky:

Odporúčajú sa rozmery hniezdnych búdok 25 x 25 cm s výškou búdky pribliţne 30 cm. Môžu byť buď stojaté alebo ležaté, zhotovené zo silnejších dosiek, aby ich korely oštipkávaním nezničili. Vletový otvor by mal mať priemer 8 – 9 cm a mal by byť vyrezaný 2 – 3 cm pod strieškou búdky. Pred otvor umiestnime bidielko. Vrch búdky musí byť odklápací, aby sa dala búdka zvnútra ľahko a bez problémov kontrolovat a čistiť. Na dne búdky urobíme miskovitú priehlbinku s hĺbkou asi 3 cm, aby sa znesené vajíčka nerozkotúľali po búdke. Do búdky je ešte vhodné dať piliny z mäkkého dreva s trochou rašeliny.

Bidielka:

Bidielka pre korely sa vyrábajú z tvrdého dreva s okrúhlym prierezom, najvhodnejšie je rozmedzie 10 – 20 mm. Najlepšie je však namiesto klasických bidielok použiť vetvy chemicky neošetrených stromov, napríklad vŕby, topoľa, brezy, lipy, liesky a ovocných stromov. V priestornejších voliérach je možné umiestniť aj celé kmene. Výhodou prírodných vetiev je, ţe si papagáje na ich nepravidelnom povrchu masírujú chodidlá. Navyše vtáky okusujú kôru a získavajú z nej minerálne látky, majú ďalší druh zábavy a zároveň sa starajú o zobák.Väčšina bidielok by mali byť také silné, aby ich vták prstami na nohách neobjal. Tým sa o ne pazúry trú a opotrebúvajú sa. V klietke by mala byť ale aj tenšia vetvička na precvičovanie prstov pri úchope.

Kŕmidlá a napájačky:

Misky na krmivo a vodu majú byť predovšetkým ľahko umývateľné a dezinfikovateľné. Najlepšie sú ploché misky, ktoré umoţňujú ľahký prístup k potrave. Vyhovujúce sú napríklad plytké misky pod kvetináče z umelej hmoty, alebo keramické misky s glazúrou. Misky sa nesmú umiestňovať pod bidielka. Treba ich dať na také miesto, aby ich vtáky neznečisťovali trusom V klietke by mali byť minimálne tri misky – na vodu, na suché krmivo a na ovocie alebo naklíčené krmivo. Najvhodnejšie sú nádoby kovové, z tvrdého plastu alebo keramické, ktoré sa do klietky zavesia a dajú sa ľahko umývať. Je treba ich zavesiť tak, aby sa vták mohol pohodlne dostať ku krmivu a vode a zároveň aby ich neznečisťoval trusom. K základnej výbave klietky patrí aj sépiová kosť, ktorá slúži predovšetkým na brúsenie zobáku.

Krmivá rastlinného pôvodu: zrniny (proso, ovos – nelúpaný, klíčený alebo ovsené vločky, slnečnica – neprekrmovať, lebo má vysoký obsah tuku – mala by tvoriť 25 % kŕmnej dávky, pšenica – odporúča sa namáčať, lesknica, jačmeň – máčaný alebo naklíčený, kukurica, konopné semeno), trávne semená (napríklad lipnica, reznačka, semená burín, poľných plodín a niektorých záhradných kvetín), zelené krmivo (pastierska kapsička, skorocel, starček obyčajný, žihľava, púpava), ovocie a zelenina (jablká, hrušky, pomaranče, banány, mrkva – aj vňať, šalát, špenát), vetvičky ovocných stromov (okrem višne a broskyne), vŕby, brezy, liesky,...

Krmivá živočíšneho pôvodu: uvarené vajíčka (najmä žĺtok) – vaječná zmes (napríklad: piškóty, strúhanka z bieleho netučného pečiva, ovsené vločky, rôzne šroty, sójová múka, vajce natvrdo, zelené krmivo, mrkva), tvaroh, občas sa v malom množstve môže podávať aj rybí tuk, ktorý je osvedčeným prostriedkom proti poruchám znášky, podáva sa však len v zimných mesiacoch a pred zahájením chovnej sezóny.

Návod na prípravu vaječnej zmesi pre korely: 3 uvarené, nahrubo postrúhané vajcia – aj so škrupinou, 1 jablko a 2 mrkvy – takisto nahrubo nastrúhané, možno pridať aj zelený šalát alebo čínsku kapustu, primiešať strúhanku a vitamínové doplnky (napríklad Vitaplastin, Vitamix, Roboran). Zmes má mať sypkú konzistenciu a treba ju predkladať každý deň čerstvú.

Vitamínové a minerálne doplnky a prípravky: Množstvo komerčne vyrábaných vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov vo forme rôznych preparátov, ktoré nám ponúkajú obchody môţeme obmedziť podávaním čo najpestrejšej stravy. Avšak úplne vylúčiť tieto doplnky z krmiva by bola veľká chyba. Najlepší spôsob ako papagájom zabezpečiť dostatok vitamínov je podávanie zeleného krmiva, ovocia a zeleniny. Aj mrazená zelenina v malom množstve môţe byť vhodná na doplnenie, či už vaječnej zmesi alebo iného krmiva. Hypervitaminóza aj hypovitaminóza môžu byť pre vtáky nebezpečné. Napríklad nadbytok vitamínu A môže mať za následok chudnutie, opúchanie očných viečok, zápal zobákovej dutiny, rednutie kostí, problémy s trávením a mnohé iné.

Kŕmne doplnky: piesok, drevené uhlie – majú význam pre trávenie. Voda – musí byť podávaná každý deň čerstvá a v dostatočnom množstve . Dnes sa dajú v obchodoch zohnať hotové kŕmne zmesi pre korely, ktoré sú výborné ako základ kŕmenia, treba však dobre sledovať informácie o zložení, aby zmes neobsahovala príliš veľa tučného krmiva a takisto dátum spotreby, aby nebola po záruke, čím by krmivo stratilo svoju pôvodnú výživnú hodnotu. K zmesi je však potrebné vtákom podávať aj zelené krmivo a čerstvé ovocie a zeleninu, ako napríklad reďkovky, mrkvu, jablká, uhorku, kiwi, jahody, čerešne, slivky, papriku, červenú repu, baklažán, zeler, hrášok, mandarinky, hrzno, broskyne, ananás, maliny, černice, melón, figy či mango. Citrusové plody by sa však mali podávať len v malých množstvách. Korelám sa nesmie podávať kapusta a surové zemiaky.

Rozmnožovanie a odchov mláďat:

Zostavenie chovných párov: U korel môže byť výber vhodného partnera pomerne obtiažny, keďţe nie každý samček prejaví záujem o pridelenú partnerku a nie každá samička je ochotná páriť sa s prideleným samčekom. U korel je vzťah partnerov dôležitý aj preto, ţe u týchto papagájov sa pri sedení na vajciach striedajú obaja rodičia. Najlepšie sa chovné páry zostavujú vo veľkej voliére, kde môţme umiestniť väčšie mnoţstvo vtákov a tí si potom sami nájdu partnerov podľa vlastných sympatií. Dospelé korely dosahujú dĺţku približne 32 cm a hmotnosť okolo 90 - 110 g. Dožívajú sa zhruba 20 rokov a sú schopné sa rozmnožovať takmer do veku dvanástich rokov, to je ale dané individualitou každého jedinca.

Tok a párenie: Tokanie je u korel výrazné, aj keď len vzácne môžme pozorovať párik sa k sebe túliť, ako je to napríklad u papagájcov vlnkovaných. Pri tokaní sa správanie samcov často líši, niektorí sa natriasajú na bidielku a hlasno sa ozývajú, iní preletujú prudko medzi búdkou a bidielkom, na ktorom sedí samička a lákajú ju do búdky. Ssprávanie sa dvoch korel pri tokaní je nasledovné: Ak ale nájdu dve nezadané korely opačného pohlavia v sebe zaľúbenie, posadia sa najprv neďaleko seba. Potom sa jedna z nich začne prisúvať bližšie a bližšie. Ak druhý partner neuletí, začínajú pytačky. Od tejto chvíle sú stále spolu, v rovnakom čase spia, prijímajú potravu a starajú sa o perie. Čoskoro sa začína samček svojej nevesty spočiatku opatrne, potom dôverne a nežne dotýkať zobákom a škrabká ju na hlavičke. Jedného dňa začujete samečkovu svadobnú pieseň - je to melodicko-rytmické pískanie, ktoré upevňuje zväzok. Okrem toho samček s roztiahnutými krídlami bubnuje takmer ako ďateľ do dreva, a tým imponuje svojej vyvolenej. Potom okolo nej niekoľkokrát cupitavo so vztýčenou chocholkou a s ľahko nadvihnutými krídlami zakrúži. V nasledujúcej fáze samček lieta okolo v malých kľučkách, ktoré strieda s umeleckými krivkami, a často mení smer letu. Pristane opäť pri svojej samičke a hlboko sa jej ukláňa so široko rozprestrenými krídlami, roztiahnutým chvostom a pri tom píska. Väčšinou si samci ako prví obzerajú búdku a sú veľmi útoční na votrelcov, ktorí sa odvážia príliš blízko. V tomto období kŕmime korely vaječnou zmesou a škrupinami slepačích vajec alebo omietkou. Samička si niekedy búdku ešte upraví a 10 až 14 dní po párení do nej znesie prvé vajce. Ďalšie znesie obdeň až je nakoniec v hniezde 3 až 7 vajíčok. Keď začne samička hniezdiť, prestávame podávať vaječnú zmes, aby samček v túžbe po párení samičku nevyrušoval a aby ju striedal v sedení na vajíčkach. Rodičia sa v sedení striedajú, samička sedí na znáške zvyčajne v noci a samec cez deň, inak sa zdržuje v blízkosti búdky a odháňa votrelcov. Za chladnejšieho počasia môžu sedieť na vajciach dokonca obaja rodičia spolu. Hniezdiace páry korel je dobré od seba izolovať, pretoţe samce bývajú v tomto období agresívne a mohli by dokonca zničiť znášku alebo zabiť mláďatá susedného páru. Pribliţne po 18 až 21 dňoch sa začínajú liahnuť takmer holé mláďatá so žltým páperím. Z búdky začínajú vyletovať po 3 až 4 týždňoch alebo niekedy až v dobe, keď už samica kladie ďalšiu znášku. Po opustení búdky ich však rodičia zvyčajne ešte tri týždne prikrmujú. Vtáky spravidla nechávame hniezdiť trikrát do roka, aj keď zdravé a dobre živené jedince sú schopné zahniezdiť aj štyrikrát. Z hľadiska zdravotného stavu je ale najlepšie ak ich necháme zahniezdiť len raz alebo dvakrát do roka.

Vývoj mláďaťa korely chocholatej :

  • 1.až 3. deň: Mláďa váži 4 až 5 g, je asi 3 cm dlhé, má zrastené očné viečka a sírovo žlté prvé páperie. Hlavička je holá, kžţa, zobák, ozobie, nôžky a pazúriky majú mäsovo ružovú farbu.
  • 4. deň: Mláďa váži 15 g. Doţaduje sa potravy od rodičov svojim "cit, cit".
  • 10. deň: Oči sú úplne otvorené. Sú vidieť prvé zárodky bŕk. Mláďa zdvíha hlavičku, čupí na mieste a počuteľne syčí.
  • 11. deň: Mláďa váži 37 g. Špička zobáka tmavne.
  • 12. deň: Vaječný zub odpadá.
  • 15. deň: Vtáča váži 45 g. Zobák stvrdol.
  • 18. deň: Škvrny na lícach sú uţ viditeľné. Mláďa pri nebezpečenstve vztýči chocholku, roztiahne krídla a prská.
  • 21. deň: Vtáča váţi 60 g. Ţltá farba prachového peria je nahradzovaná šedou.
  • 28. až 35. deň: Mláďa váži 80 g. Jeho perie je už plne vyvinuté, ale má tlmenejšie farby ako perie rodičov. Opúšťa hniezdnu búdku a môže lietať.
  • 48. deň: Veľké perá má už plne vyvinuté.
  • 3. až 4. mesiac: Prvé preperenie. Zobák nadobudol tmavo šedú farbu.
  • 8. až 9. mesiac: Mladý vták je pohlavne dospelý, perie má vyfarbené. Mláďatá korel prírodného sfarbenia sa spočiatku podobajú na samičky – majú svetlo šedé sfarbenie, šedo-žltú hlavičku so svetlo oranžovými fľakmi na lícach. Na krídlach majú biely pruh a na chvoste zospodu čierno-žlté mramorovanie. Typickým znakom mladých korel (približne do veku 3 mesiacov) je však ružový zobák, zatiaľ čo dospelé jedince ho majú tmavo šedý až čierny. Pohlavie sa u mláďat často určuje podľa spevu – samčekovia melodicky hvízdajú, samičky skôr nepríjemne kričia. U starších jedincov sa pohlavie určuje podľa sfarbenia chvostových pier.

Zdravé korely chocholaté
, Zdravá korela je pozorná a čulá, čistí si perie a udrţuje kontakt s ostatnými. Pri spánku sedí na jednej nohe s hlavou schovanou v perí na krídle. Operenie je kompletné, hladké a priľahlé. Mláďatá majú všetky pierka už keď opúšťajú búdku. Oči majú byť jasné, nosné otvory otvorené a priechodné. Operenie okolo kloaky je čisté. Hrudná kosť je osvalená a nemala by pôsobiť vystúpene. Nohy s prstami musia byť celé (na kaţdej nohe štyri kompletné prsty) a čisté.

Povaha a správanie korely chocholatej

, Povaha korel: Korely sú skôr rozvážne ako temperamentné. Majú trochu hrdzavý hlas, ktorý je pre mnohých ľudí dosť nepríjemný, ale spokojný papagáj ho používa len zriedka na to, aby na seba upozornil, alebo varoval pred nebezpečenstvom. Skôr sa ozýva pískaním alebo napodobňuje zvuky alebo jednotlivé slová, ktoré často počuje. Mláďatá korel skrotnú veľmi ľahko, rýchlo prekonajú svoj strach a ku svojmu chovateľovi získajú dôveru a náklonnosť. Korely sa radi niečím zamestnávajú, ale nie sú tak hravé ako napríklad andulky. Korelám stačí, keď môžu šplhať. Pritom si pomáhajú zobákom, olupujú kôru z vetiev, bidielok alebo rozoberajú nejaký mäkký materiál.


Typické činnosti korely:

Vták si naťahuje nohy dozadu, krídla do strán alebo ich spolu dvíha: Týmto spôsobom si korela naťahuje a uvolňuje unavené svaly.

Odpočíva na jednej nohe, spí so zobákom schovaným v perí na chrbte: Takúto polohu korela zaujme keď je v kľuďe, odpočíva alebo spí.

Vták máva oboma krídlami: Korela sedí na bidielku a máva oboma krídlami. Takto si precvičuje lietacie svaly.

Čistenie peria: Je to každodenná činnosť korely a strávi ňou denne až dve hodiny. Vták si zobákom preberá, naťahuje a uhládza jednotlivé pierka na celom tele.

Pretrepávanie peria: Takto sa korela zbavuje prachu a rovná si pierka.

Našuchorené pierka na hlave: K našuchoreniu masky zvyčajne dochádza pri driemaní, alebo krátko po tom, čo korela zaspí.

Perie na celom tele je našuchorené: Korely sa celé našuchoria ak im je zima, alebo niekedy počas spánku. Ak sú však takto našuchorené počas celého dňa môže to byť príznakom choroby.

Zívanie: Je spôsobené nedostatkom kyslíku a následnou únavou.

Kýchanie: Normálne kýchnutie slúži na prečistenie nozdier. Ak však pozorujeme aj výtok z nosu, môže ísť o prechladnutie .

Brúsenie zobáku: Po každom jedle alebo aj inokedy si korela brúsi zobák o mriežky alebo konár, na ktorom sedí. Takto sa udržuje čistota a tvar zobáku. Niekedy však korela týmto spôsobom aj zdraví svojho majiteľa po dlhšom odlúčení.

Pískanie, volanie, krik: Korely majú zvučný a často aţ prenikavý hlas. V byte sa korely hlasno ozývajú zvyčajne len ak sa cítia osamelo alebo sú zanedbávané. Korely pouţívajú rôzne hlasové prejavy a tóny pri komunikácii so svojim majiteľom, partnerom alebo ostatnými vtákmi. Známe je tiež výstražné prskanie, ktoré moţno pozorovať už u mláďat. Korely sú veľmi komunikatívne a často sa hlasno ozývajú. To môţe byť problém najmä pri chove v byte a pre stažnosti susedov sa niekedy chovatelia musia svojich miláčikov vzdať. Ich krik sa ale dá znížiť napríklad zaobstaraním partnera. Korely sú veľmi vnímavé a inteligentné, dokážu sa naučiť napodobniť rôzne zvuky z okolia, dokonca aj ľudskú reč. Chocholíka na hlave im tiež slúži ako určitý spôsob komunikácie. Podľa jej polohy je možné zistiť ako sa vták práve cíti – keď je papagáj v kľude, má chocholík prirodzene vztýčený, pokiaľ ho však niečo rozruší, môže ju stiahnuť k hlave, alebo naopak úplne zdvihnúť dopredu. V prílohách sú znázornené a vysvetlené typické polohy chocholíka.

Choroby korely chocholatej:

Chorá korela: Choré vtáky sú apatické a sedia ticho v kúte, ostatní jedinci sa im často vyhýbajú. Perie je našuchorené, môţu chýbať jednotlivé perá alebo sa na tele vyskytujú holé miesta. Oči alebo nosné otvory môžu byť zalepené, prípadne s výtokom. Oči má vták často privreté a veľa spí. Pri spánku sedí chorý vták na oboch nohách. Perie okolo kloaky môže byť znečistené trusom v dôsledku hnačky. U chorých jednicov sú svaly na hrudníku často ochabnuté, hrudná kosť vyčnieva a je dobre hmatateľná. Nečistoty na nohách a zlepené perie prezrádzajú, že sa vták prestal čistiť . Prvá pomoc chorej korele: Najprv je treba zaistiť kľud a stálu teplotu, chorý vták potrebuje klietku sám pre seba. Na pitie je vhodné podávať vlaţný harmančekový čaj. Často môže pomôcť aj ožarovanie infračervenou lampou.

Úrazy: Drobné ranky zvyčajne netreba ošetriť, občas stačí ich len vyčistiť peroxidom vodíka. So zlomeninami je však vždy nutné okamţite navštíviť veterinára.

Poruchy operenia: Pri správnej výžive a vhodných podmienkach sa tieto poruchy zvyčajne nevyskytujú a korely nimi trpia len málokedy. Avšak aj u nich môže občas dôjsť k zlozvyku vytrhávania si peria.

Prerastanie zobáku a pazúrikov: Skúsený chovateľ si s týmito problémami môže poradiť aj sám, ak nie, vyhľadá pomoc zverolekára.

Hnačka: Patrí medzi pomerne časté tráviace problémy a zvyčajne je spôsobená nesprávnou výživou, občas však môže byť aj príznakom vážnejšej choroby. Trus je kašovitej konzistencie, silne zapácha a okolie kloaky je ním znečistené, zalepené. Odporúča sa v takom prípade podávať drevené uhlie a kŕmiť len zrnom, miesto vody dať na pitie čaj.

Zápal spojiviek: Môže byť vyvolaný poranením, prašným prostredím alebo môže mať infekčný pôvod. Trpia ním najmä albinotické a isabelové korely. Vtáky je nutné izolovať v tmavšom prostredí a dávať im do očí kvapky .

Psitakóza: Toto ochorenie je prenosné aj na človeka, ale dnes už sa dá úspešne liečiť pomocou antibiotík.Choroba môže mať rôzne príznaky a je nutné ísť s papagájom okamžite k veterinárovi na vyšetrenie trusu.

Nádory: Tukové nádory - zvyčajne nie sú nebezpečné a objavujú sa skôr u starších jedincov. Prekážajú, len ak sú na miestach, kde korelu obmedzujú v pohybe, alebo sú príliš veľké. Dajú sa operatívne odstrániť v ranom štádiu.

Perové cysty: – vznikajú na miestach, kde pero neprerazí povrch pokožky a rastie pod ňou. Aj v tomto prípade pomôţe ľahká operácia.

Zápal hrvoľa: Vták netrávi potravu správne a neustále zvracia. Príčinou môžu byť baktérie, cudzie telieska, pokazené krmivo, parazity, huby a vírusy. S vtákom treba navštíviť veterinára. , , Parazity: Korely môžu byť napadnuté rôznymi parazitmi, či už vonkajšími alebo vnútornými. Najlepšia je proti nim prevencia, dôkladná hygiena chovného zariadenia.


ZDROJ: www.parrots.org, www.hbw.com, www.avibase.com, www.birdlive.com,