Bakteriálne ochorenia

Bakteriálne infekcie
Escherichia coli
Tieto baktérie nepatria k vlastnej črevnej mikroflóre u zrnožravých a plodožravých vtákov. Ich výskyt je preto indikátorom znečistenia krmiva, podlahy v chovnom zariadení alebo vody. Vo vonkajšom prostredí je E.coli infekčná niekoľko mesiacov. Jej patogenita sa zakladá na schopnosti tvoriť toxíny. Jej rozšírenie je zvyčajne podmienené predispozičnými faktormi ako sú: vírusové infekcie, parazitózy, dlhodobé podávanie nevhodného krmiva, poškodenie povrchu čreva... Hlavným prameňom infekcie je kontaminovaná potrava. U mladých vtákov môže byť vstupnou bránou infekcie dýchací systém. Okrem lokálneho osídlenia čriev s charakteristickou silne zapáchajúcou hnačkou dochádza k sekundárnej infekcii dýchacieho systému, pečene a rozmnožovacích orgánov. Z kloaky sa môžu preniesť aj do vajcovodu, čo vedie k prenosu baktérií na vajíčko s následným odumretím zárodku. , Profylaxia: dezinfekcia búdok, antibiotické preliečenie chovných samičiek, používanie ionizátora na obmedzenie tvorby prachu v chovnom zariadení.
Salmonelóza
U exotických vtákov sa najčastejšie vyskytuje Salmonella typhimurium a S. enteritidis. Je možný aj jej prenos na človeka. Salmonely sú vo vonkajšom prostredí schopné prežiť pomerne dlhý čas a ostať infekčné. Vtáky sa infikujú cez dutinu zobáka, cez trus, krmivo a podstielku. Rezervoárom salmonel môžu byť divé vtáky, hlodavce, hmyz, ktorý sa zdržiava v chovnom zariadení a živí sa zvyškami krmiva. Infekcia veľmi rýchlo prepukne v chovoch so zníženou hygienou, so znečistenými bidlami, znečistenými nádobami na vodu a potravu, vysokou vlhkosťou v chovnom zariadení, v znečistených nedezinfikovaných búdkach. Salmonely sa môžu z vonkajšieho prostredia dostať aj do oplodneného vajíčka a infikovať ho. U mladých vtákov je priebeh salmonelózy akútny s vysokou mortalitou, u starších vtákov je subakútny až chronický. Takéto vtáky sa môžu klinicky zdať zdravé, sú však schopné pôvodcu v chove šíriť celé mesiace. Inkubácia je 3-5 dní, úhyn 5-80%. K masívnemu množeniu salmonel prichádza v črevách, cez poškodenú sliznicu sa dostávajú do krvného riečiska a odtiaľ nasleduje napadnutie vnútorných orgánov. Takto postihnuté vtáky sedia našuchorené, nemajú potrebu prijímať potravu, majú zvýšené nároky na teplo, majú triašku a silnú vodnatú hnačku. , Profylaxia: udržiavanie prísnej zoohygieny, prísna hygiena búdok, dezinfekcia chovného zariadenia, udržiavanie čistých prepraviek, misiek na krmivo, napájačiek a kúpeľničiek a bidielok. Liečbu po zistení rezistencie stanoví veterinárny lekár.
Stafylokoková infekcia
Strafylokoky (najmä Staphylococ­cus aureus) sú súčasťou prirodzenej mikroflóry kože sliz­níc. V prostredí sú veľmi odolné, najmä pro­ti vysychaniu. Môže prísť aj k prenosu z infikovaných ľudí (hnisavá angína arinitída) na vtáky. , Priebeh choroby: zápal kĺbov s chronickými zmenami na kĺboch, zápal vankúšikov, vredy na chodidlových vankúšikoch, opuchy prstových kĺbov. Ochoreniu napomáhajú príliš tvrdé bidlá a obezita. Na zhrubnutých, začervenaných nohách sa vyskytujú bolestivé, šupinaté otlačené odumreté miesta, ktoré tvoria vstupnú bránu pre stafylokoky. Zápalovo-hnisavý sekrét, ktorý sa pod nimi nachádza, môže pri chronickom priebehu postihnúť šľachy, šľachové pošvy a prstové kĺby. Zápalové zmeny v stenách ciev môžu v oblas­ti koncov prstov spôsobiť odumretie a upchatie koncových kapilár, čo vedie k nedostatočnému prekrveniu a odumretiu prstov a suchej gangréne. Ak dôjde k prenosu na vajíčko, vyskytujú sa infekcie žĺtkového vaku.

Stafylokoky sa často podieľajú na infekčných hnačkovitých ochoreniach okrasných vtákov. , Ochorenie môže mať viacero prejavov: zápal perových folikulov so žltkastými vlhkými chrastami a zhrubnutými zápalovými šupinatými ložiskami, kožné zmeny, zápaly horných a dolných dýchacích ciest. , Liečba: Antibiotiká podľa citlivosti. Uspokojivé výsledky sa dosahujú polosyntetickými penicilínmi. Chirurgické odobratie zápalového materiálu, pri chodidlových vredoch., Profylaxia: Prirodzené konáre rôznej šírky, pružné uchytenie bidiel, udržiavanie zoohygieny, optimálne kŕmenie.
Streptokokové infekcie
Streptokoky sú súčasťou vlastnej mikroflóry kože a sliznice organizmu. Problémy väčšinou spôsobujú alfa - hemolyzujúce streptokoky: fekálne streptokoky, enterokoky (Enterococcusfaecium, faecalis a avium). , Alfa-hemolyzujúce streptokoky sa podieľajú na vzniku zápalov dýchacieho ústrojenstva, kĺbov, očných spojiviek.... Ako hnisavé zárodky ovplyvňujú vznik chodidlo­vých vredov a abscesov a pri hnisavých kož­ných ekzémoch. , Enterococcusfaecalis vyvoláva zápaly črevného systé­mu so zníženou schopnosťou vstrebávania cukrov a tukov, pri ktorých zvieratá vychudnú a chradnú. Je pôvodcom zápalu priedušnice u kanárikov a prostredníctvom žĺtka môže spôsobiť zápal pupka a septikémiu. , Liečba: K terapii pristúpime až po dôkladnom vyhotovení citlivosti na ATB, keďže mnohé kmene streptokokov sú rezistentné voči antibiotikám.
Klebsiela - (infekčný zápal dýchacej sústavy)
Ochorenie prebieha väčšinou chronicky. Poznáme viac foriem ochorenia: , Úhyn zárodku: hniezdiace samičky môžu cez vajcovod preniesť klebsiely na vajíčko, následkom čoho je smrť rastúceho zárodku. , Postihnutie vnútorných orgánov: baktérie spôsobujú respiračné (dýchacie) ochorenie ako pneumonia a zápal vzduchových vakov, ako aj poškodenia vnútorných orgánov s degeneráciou srdcového svalu, alebo zápal obličiek a pečene. , Liečba: určuje sa podľa citlivosti na ATB. , Profilaxia: udržiavanie dôkladnej zoohygieny. Napadnuté vtáky, najmä samičky, vyradiť z chovu a umiestniť mimo chovného zariadenia.
Pseudotuberkulóza
Odolnosť yersínie voči chladu je vysoká, v prostredí zostáva dlho životaschopná, a pri nižších teplotách sa ešte môže množiť. Je nákazlivá, najmä na jeseň a v zime. K infekcii dochádza cez dutinu zobáka vdychovaním. Prame­ňom infekcie je znečistená pitná voda a konta­minované krmivo, ale aj iné infikované vtáky. Choroba sa prejavuje výraznou vychudnutosťou, celkovým narušením zdravotného stavu, našuchoreným perím, hnačkami a dýchacími ťažkosti. , Liečba: Chloramfenikol, oxytetracyklín, ampicilín, neomycin, sulfametoxazol - trimetoprim. , Profylaxia: zabrániť prístupu hlodavcov a divých vtákov ku krmivu či chovaným vtákom. Dôkladná zoohygiena.
Aeromonas – Aeromonashydrophila
Táto baktéria je rozšírená najmä v stojatých vodách – prírodných napájadlách vo vonkajších voliérach, ako aj v napájacej vode, ktorá je málo menená a neošetrená vhodnými prípravkami. Táto baktéria sa nachádza tiež na znečistených podlahách voliér. Aby však infekcia prepukla do klinického ochorenia, musí byť imunitný systém vtáka oslabený stresovými faktormi. Šíriť sa môže aj cez rozprašovače na zvýšenie vlhkosti v chovnom zariadení, alebo ak chovateľ takýmto rozprašovačom zvlhčuje perie vtákov. Prostredníctvom jemných rozptýlených kvapiek vody z infikovaných postrekovačov sa vzdušnou cestou zárodok môže dostať do pľúc a vzduchových vakov. Vyskytuje sa tiež v prípade, že nakličovanie semien robíme nevhodným spôsobom. Toto ochorenie spôsobuje zápal pľúc a vzduchových vakov, zápal tráviaceho traktu s hnačkami. , Liečba: Tetracyklín, chloramfenikol, neomycin, gentamycín...Tetracyklín je pre amadiny Gouldovej až liekom poslednej voľby, keďže ho veľmi zle znášajú. , Profylaxia: udržiavanie primeranej zoohygieny, udržiavanie suchej podlahy v chovanom zariadení a v klietkach, častá výmena pitnej vody ošetrená vhodnými prípravkami.
Kampylobakterióza
Kampylobakteriálne infekcie sú typické pre amadiny Gouldovej, keď sa chovajú spolu s pestúnkami. Pestúnky sa často stávajú „prenášačmi“ bez viditeľných známok ochorenia. Uvedenú infekciu je možné badať hlavne u vyletených mladých jedincov. Inak sa u drobných exotov vyskytuje zriedkavo, a to najmä pri výskyte závažných nedostatkov v hygiene a vysokom infekčnom tlaku. Citlivé zárodky vo vonkajšom prostre­dí odumierajú po niekoľkých dňoch. , Spôsobuje závažné akútne ochorenie drobných exotov, ktoré prebieha s príznakmi akútneho zápalu tráviaceho ústrojenstva s objemným, škrobovitým trusom a vážne narušeným celkovým zdravotným stavom. , Liečba: Chloramfenikol, aminoglykozidy, erytromycín počas 10 dní. , Profylaxia: ak sa v chove amadín Gouldovej používajú pestúnky japonské, je potrebné vykonať rozbor trusu na pôvodcu tohto ochorenia a v prípade pozitívneho nálezu vtáky dokonale preliečiť, dôležitá je tiež dôkladná dezinfekcia chovného zariadenia a udržiavanie dobrej zoohygieny.
Listerióza
Listérie prenášajú hlodavce a divé vtáky. Vo vonkajšom prostredí zostáva baktéria dlho životaschopná: 11 mesiacov vo vlhkej zemi, v truse a v suchej zemi dlhšie ako dva roky a vo vlhkých podlahách chovných zariadení takmer rok. V chovoch drobných exotov môže listerióza viesť k vysokým stratám (až 60%-ná mortalita). K infekcii dochádza perorálne, infikovaným krmivom. Prejavy ochorenia: apatia, chudnutie, hnačka, zápal spojiviek až oslepnutie, obrna a poruchy CNS s nekoordinovanými trhavými pohybmi. K úhynu do­chádza po 1-2 dňoch. Chronický priebeh mô­že trvať týždne. , Liečba: Tetracyklíny, penicilín, sulfónamidy. , Dezinfekcia a profylaxia: Výmena kontamino­vanej podlahy a dezinfekčné opatrenia, prísna hygiena vo voliérach. Boj proti hlodavcom a za­medzenie prístupu divých vtákov.
Chlamydióza
U papagájov nazývaná Psitakóza a ornitóza iných druhov vtákov. Pôvodca je patogénny rovnako pre cicavce aj pre ľudí. Je rozšírená najmä u papagájov. Občas sa však môže vyskytnúť aj u drobných spevavcov. , Etiológia: Chlamydiapsittaci je baktéria, ktorá je schopná rozmnožovania len v živých bunkách a ktorá je citlivá na niektoré antibiotiká. Rozmnožovací cyklus chlamýdií prebieha v hostiteľských bunkách. Chlamýdia využíva v hostiteľskej bunke jej energetický systém a využíva ho na stavbu pre svoje špecifické bielkoviny. , Priebeh ochorenia: U mláďat prebieha choroba väčšinou akútne, u starších zvierat subklinicky. Medzi hostiteľom a pôvodcom často vzniká rovnováha, pri ktorej vták neprejavu­je nijaké klinické príznaky, môže však latentne vylučovať chlamýdie - počas celého života - čím predstavuje veľké nebezpečenstvo pre iné vtáky a pre človeka - prenášač. Pri oslabení organizmu stresom môže chlamýdiová infekcia vypuknúť hocikedy. Stresom pre vtáky môžu byť mnohé záťažové faktory, najmä odchyt, transport, preplnenie voliér, nedostatočné hygienické pome­ry a zmena krmiva. , Prejav akútneho ochorenia: Akútne choré vtáky sú nápadné výrazným vychudnutím, apatiou, našuchoreným perím, sťaženým dýchaním, hlienovým výtokom z nosa a vodnatou hnačkou. V dôsledku účasti pečene na ochorení môže byť trus a kyselina močová sfarbená nažlto alebo nazeleno. Spojivky sú často opuchnuté a silne začervenané. Priebeh tejto choroby často komplikuje alebo zakrýva sekundárna infekcia baktériami alebo hubami. , Prejav chronického ochorenia: Chronický priebeh ochorenia je väčšinou nešpecifický: Vychudnutie, apatia a chronické chradnutie naznačujú možnú chlamýdiovú infekciu, niekedy sa vyskytujú aj poruchy CNS, triaška… , Inkubačná doba: kolíše medzi dvoma a tro­ma týždňami a závisí od druhu vtáka, virulencie chlamýdiových kmeňov a imunitného sta­vu hostiteľa. , Diagnóza: Dôležitá je najmä anamnéza: Kedy bol vták kú­pený, či sú choré aj iné vtáky alebo ľudia. Priamy dôkaz pôvodcu vyšetrením odtlačkového preparátu orgánov. Vyšetrenie vzorky trusu. Chlamydia psittaci je v nepravidelných intervaloch vylučovaná trusom, čo môže viesť k negatívnemu výsledku. Preto musíme do laboratória poslať dve vzorky v intervale päť dní. Upozornenie: Treba zohľadniť, že vo vzorkách trusu prerastených baktériami, prehriatych alebo vyschnutých môžu citlivé chlamýdie v priebehu krátkeho času uhynúť. Vzorku, podľa možnosti výter z kloaky, treba preto poslať čistú a bez znečistenia pieskom a čiastočkami krmiva, chladenú do veterinárneho vyšetrovacieho ústavu. Pri výtere kloaky treba vždy odobrať aj trocha slizničného materiálu. , Liečba: , Tetracyklín: Spevavce dostávajú koncentráciu 500 ppm v krmive počas 30 dní. Ak sú však chované spolu s papagájmi, platí pre ne obdobie podávania 45 dní. Keďže ho­tový premix s CTC sa nepredáva, musíme si každý deň pripraviť čerstvý prípravok do kr­miva: Ako nosič je vhodné lúpané proso. Upozornenie: Podávanie v pitnej vode je neprí­pustné! Počas terapie s CTC musíme odobrať piesok, vápenné kamene a minerálnu zmes, pretože tetracyklíny a vápnik tvoria neroz­pustné chelátové komplexy a CTC stráca účinok. Do pitnej vody môžeme pridať vitamíny, najmä B-komplex a vitamín K. Nevýhody: Tetracyklíny pôsobia len na rastú­ce a rozmnožujúce sa vývinové štádiá chlamýdií a do hostiteľskej bunky vnikajú len v nízkych koncentráciách. Pri narušenom imunitnom systéme hostiteľa je eliminácia pôvodcu takmer nemožná, takže v tomto prípade dochádza k nebezpečenstvu latentnej infekcie pre človeka a iné vtáky. Ďalšími nevýhodami sú jeho horká chuť, ktorá môže viesť k odmietaniu krmiva, a tým k nedostatočne vysokej hladine antibiotika v krvi, pečeň a obličky postihujúce vlastnosti pri dlhšom používaní a zvýšená náchylnosť na mykózy tráviaceho systému a dýchacích ciest. , Baytril: Ošetrenie enrofloxacínom (Baytril), ktorý nanesieme na lúpané proso najmä preto, že Baytril má baktericídne vlastnosti. Upozornenie: Liečba tohto ochorenia pomocou pitnej vody sa u vtákov neosvedčila. Dĺžka ošetrenia je u všetkých druhov 21 dní v dávke 500 pp menrofloxacínu v lúpaných zrnách, prípadne kašovitej potrave. , Upozornenie: Pri liečbe infikovaného vtáka kortikosteroidmi sa vylučovanie pôvodcu zvyšuje. Priebeh infekcie: Infikované vtáky vylučujú veľké množstvá chlamýdií trusom, očným, nosovým a tracheálnym sekrétom. Človek alebo zviera sa nakazí vzduchom prenosným alebo orálnym spôsobom vyschnutými, rozprášenými čiastočkami trusu, znečisteným krmivom a vodou, infiko­vaným prachom a sekrétmi. , Vplyv na ľudí: Na Chlamydia psittaci sú veľmi citliví starí a veľmi mladí ľudia v dôsledku slabšie vyvinutého imunitného systému. K infekcii dochádza vdýchnutím infekčného, roz­ptýleného prachu z trusu, piesku a častí peria, na ktorých sa zachytil vyschnutý nosový a očný sekrét chorého vtáka. Keďže vysoké percento vtákov je klinicky úplne nenápadných a pôvodcu môžu vylučovať niekoľko rokov, treba sa vyhýbať bezprostrednému kontaktu vtákov a ľudí (najmä bozkávanie vtákov malými deťmi a pod.). Nákaza z človeka na človeka je veľmi zriedkavá, je však možná. Od vtákov sa môžu infikovať aj domáce cicavce (pes, mačka, morča). , Upozornenie: podľa platnej legislatívy v ČR a SR výskyt tohto ochorenia podlieha nahlasovanie na štátnu veterinárnu správu.
Megabakterióza
Syndróm chudnutia tzv. going-light-syndrome, bakteriálny zápal žľaznatého žalúdka. , Táto infekcia patrí k infekciám, ktoré spôsobujú značné úhyny v chovoch exotických vtákov. Postihuje rôzne staré vtáky a obe pohlavia. Zápal žľaznatého žalúdka sa pôvodne pripisoval plesniam, neskôr sa zistilo, že jeho pôvodcom sú veľké až mimoriadne veľké grampozitívne baktérie (megabaktérie), priemer 1,5-3 mm s dĺžkou 20-50mm. Megabaktérie sa usídlia v žľazách žľaznatého žalúdka, upchajú ich a tak zastavia sekréciu kyseliny soľnej a tráviacich enzýmov. Následná zápalová atrofia klkov čreva sťažuje vstrebávanie živín. Ochorenie prebieha väčšinou chronicky a môže trvať niekoľko týždňov. K prenosu s vysokou pravdepodobnosťou dochádza pri kŕmení mláďat rodičmi. Napadnuté vtáky sú apatické, ospalé, našuchorené, prehŕňajú sa v miske s krmivom, sú hladné pri súčasnej strate hmotnosti. V pokročilom štádiu prichádza k úplnému vychudnutiu (vystúpená hrudná kosť), k vylučovaniu nestrávených zŕn a k anémii. , Profilaxia: nahradenie časti suchých zŕn naklíčenými alebo namočenými zrnami, čo má priaznivý vplyv na tráviace procesy v žalúdku. Čiastočne pomôže i okysľovanie pitnej vody.
Newcastle´s disease
Pseudomor hydiny je nákazlivá choroba vtákov a postihuje mnoho domácich aj divých druhy vtákov; je prenosná na človeka . Bola prvýkrát identifikovaná v Jave, Indonézii, v roku 1926, a v roku 1927, v Newcastle-upon-Tyne , Anglicko (odkiaľ dostala svoje meno). Expozícia ľudí z nakazených vtákov môže spôsobiť mierne zápaly spojiviek a chrípku ako symptómy, ale vírus pseudomoru hydiny (NDV), inak nepredstavuje žiadne riziko pre ľudské zdravie. Známky infekcie NDV sa líšia v závislosti od faktorov, ako je kmeň vírusu a zdravotný stav, vek a druh hostiteľa . Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje v rozmedzí od dvoch do 15 dní. Infikované vtáky môžu vykazovať niekoľko respiračných príznakov (lapal po dychu, kašeľ), neurologické príznaky (depresia, nechutenstvo, svalové trasenie, visiace krídla, krútenie hlavy a krku, úplné ochrnutie), opuch tkanív okolo očí a krk, nazelenalá, vodnatá hnačka. V akútnych prípadoch, je smrť veľmi náhla od začiatku vypuknutia., Liečba: Žiadna liečba pre NDV existuje, ale použitie profylaktických vakcín a hygienické opatrenia znižujú pravdepodobnosť výskytu choroby.
Papilomy
Papilómy sú časté u papagájov vejárových, Amazoňanov a Arov okrem Ary hyacintového. Naopak ich takmer nenájdete u papagájovi starého sveta. Papilómy sú stopkovité alebo plošné začervenané lézie na slizničných membránach. Pokiaľ sú v zobákovej dutiny, môžu vyzerali dát aj ako bradavice. Chovateľ si väčšinou všimne papilomu, keď začne vták nadmerné sliniť, má opakované bakteriálne zápaly zobákovej dutiny a zle prehĺta. Existuje DNA test na papilomatózou a choré vtáky tak môžeme identifikovať pred rozvojom klinických príznakov. Tento test by sa mal vykonať plošne u rizikových druhov papagájov., Liečba: Odporúča sa je preliečiť širokospektrálnymi antibiotikami pred začiatkom chovnej sezóny, čím znížime riziko sekundárnych bakteriálnych infekcii gastrointestinálneho traktu. Papilomatóza sa s veľkou pravdepodobnosťou neprenáša vertikálne cez vajcia, ale mláďatá sa môžu nakaziť pri kŕmení od infekčných rodičov. Je tiež vhodné chovať choré vtáky oddelene a znížiť tak riziko nakazenia ostatných papagájov v chove.
Polyomaviróza
Polyomavirus napáda mnoho druhov papagájov, najčastejšie však andulky vlnkované, Ary, ďalej potom papagáje rodu Kakadu. Pri pitve nakazených vtákov zisťujeme hydroperikard a ascites, zväčšená svetlú pečeň s mnohými bielymi alebo žltkastými ložiskami a zväčšené býva aj srdce. Predpokladá sa prenos cez vajcia a vtáky bez klinických príznakov môžu byť nosičmi vírusu. Chorí papagáje mávajú zväčšenú brušnú dutinu, nekvalitné perie, oneskorené vyprázdňovanie, vracia, sú apatickí, zlé prijímajú potravu a sú dehydrovaní. Pokiaľ nastane smrť do 24 hodín pozorujeme aj profúzne krvácanie viditeľné hlavne po injekčnľm podaní antibiotík. Vtáky, ktoré infekciu prežijú, fungujú ako nosiči a hoci sa javia ako zdraví pričom sú stálym rezervoárom infekcie. Aj nakazené vtáky však môžu mať zdravé mláďatá., V zahraničí od roku 1985 existuje vakcína proti polyomaviru. Ale jej použitie je skôr kontroverzné. K detekcii polyomavirózy existujú laboratórne testy. Testovanie je doporučiteľné najmä v chovoch, v ktorých sú andulky, agapornisyvé, Ary, Alexandre, Pyrurovy, Aratingy, Papagáje patagónske, Amazóniky a Eklektovia.