Lietanie a krídla

Krídlo vtáka je vlastne aerodynamická fólia. To znamená, že ako prerezáva vzduch, prúdia vzdušné prúdy ponad a popod krídlo rôznymi rýchlosťami. Horná vrstva je zvírená oproti spodnej záveternej, takže vzduch prúdi po povrchu krídla rýchlejšie, vyrovnávajúc tlak. Neohybná predná hrana krídla zabezpečuje, že sa vzdušný prúd rozdelí vždy v tom istom smere a rozdiel tlakov v hornej a dolnej vrstve spôsobuje nadnášanie. Tvar vtáčieho krídla má priamy vplyv na letové schopnosti vtáka. Vtáky s pomerne širokými krídlami, na-príklad dravce, sú schopné vznášať sa na teplých vzdušných prúdoch bez väčšieho výdaja energie na mávanie krídlami. Vzduch je v dôsledku tepla redší, takže možno dosiahnuť väčšie nadnášanie pomocou teplých prúdov stúpajúcich zo zeme. Z tohto dôvodu aj sťahovavé vtáky radšej letia ponad zem ako ponad more, kde teplé prúdy, nazývané termy, neprúdia.
Úloha peria.
Dlhé perá prvého radu, ručné letky, ktoré udržiavajú vtáka vo vzduchu, sú umiestnené na zadnej hrane krídla. Je ich väčšinou jedenásť, šesť uchytených na zápästnej časti krídla a zostávajúcich päť rozmiestnených až po koniec krídla v smere prstov. Počet sa mení podľa druhu vtáka., Viac rozdielov nachádzame v počte pier druhého radu, nazývaných lakťové letky, od šiestich u malých pápežíkov po štyridsať u albatrosov s vysoko vyvinutými schopnosťami kĺzania. Letky druhého radu sú uchytené na lakti a bližšie k telu. V koži pokrývajúcej ramennú kosť sa nachádzajú pierka tretieho radu., Zvyšný povrch krídla je pokrytý perím nazývaným krovky, ktoré leží tak, že široké steny pier sú otočené smerom ku zadnej časti krídla a takto redukujú odpor vzduchu počas letu. Podstatný záber pri mávaní krídlami zabezpečujú ručné letky. Tieto sa pri pohybe krídla smerom nahor otvárajú a umožňujú tak vzduchu voľne prúdiť pomedzi ne. Pri pohybe smerom nadol perá ležia plocho jedno na druhom, čím posúvajú vtáka vpred. Vedľajšie krídelko - alula, nachádzajúce sa na konci prednej hrany krídla, udržiava prúd vzduchu nad krídlom a redukuje turbulenciu. Perie je nevyhnutné nielen pre lietanie, ale rovnako dôležité je i ako izolácia., Telesná teplota vtákov býva spravidla podstatne vyššia ako teplota cicavcov, v priemere sa pohybuje medzi 41 až 43,5 °C.
Obdobie pŕchnutia.
Papagáje, začínajú pŕchnuť zhadzovaním piatej ručnej letky. Perá na oboch stranách od tohto pera vták zhodí ako druhé a skôr než dorastie desiata ručná letka sa cyklus začne odznovu. Vtáky spravidla pŕchnu najmenej jedenkrát, často dvakrát do roka. Niektoré' druhy pŕchnu na začiatku rozmnožovacieho obdobia, prekonávajúc pri tom dramatickú zmenu svojho vzhľadu.